
BIELKOVINY
Najdôležitejšou makroživinou sú proteíny.
- Sú jedným z 3 kľúčových živín pre náš organizmus.
- Sú pre náš život nenahraditeľné.
- Tvoria súčasť každej bunky v tele, preto sú dôležité pre rast a obnovu zdravých buniek
- Sú základným stavebným materiálom pre naše telo.
Prečo je proteín taký doležitý?
- vytvára, buduje a regeneruje tkanivá
- má vplyv na kožu a ďalšie orgány
- ovplyvňuje fungovanie mozgu
- podieľa sa a prispieva k udržaniu zdravých kostí
- vyživuje, podporuje a tvorí rast svalov a šliach, budovanie svalovej hmoty
- pôsobí ako enzým a hormón.
Dodáva nášmu telu aj určité množstvo energie po svojom rozložení.
Hlavným zdrojom energie sú sacharidy a tuky (17 kJ = 4 kcal z 1 g)
V krízových situáciách (k čomu sa radí aj nezdravé chudnutie) často poskytujú bielkoviny nevyhnutné kalórie potrebné pre fungovanie organizmu.
Pri konzumácii bielkovín dochádza k naštartovaniu metabolizmu (látková premena).
Dochádza k vyššej spotrebe energie (kalórií), pretože svaly fungujú ako spaľovňa tuu, aj keď sme v kľude. Čiže, aby sme svaly vybudovali, tak ku konzumácii bielkovín potrebujeme ešte cvičiť, mať pohyb, fyzickú aktivitu.
Koľko proteínu potrebujeme?
Všeobecne platí, že dospelý človek potrebuje priemerne 1 - 1,5 g na 1 kg váhy (hmotnosti) denne. Športovec priemerne 1,5 - 3 g. Je to veľmi všeobecné hľadisko, ktoré nezohľadňuje podiel svalovej hmoty. Zvýšenú potrebu proteínu majú deti a tehotné ženy, ľudia vyššieho vzrastu, muži viac ako ženy. Vyššie množstvo proteínu potrebujeme, keď cvičíme, športujeme, aby sa nám mohla budovať svalová hmota.
V akých situáciách potrebujeme navýšiť priemernú spotrebu proteínu?
Zvýšené množstvo proteínu je potrebné telu dodať
- pokiaľ máme v tele zápalový proces, aby organizmus mohol vyrábať protilátky
- keď máme zvýšenú fyzickú námahu, aby svaly mohli ľahšie regenerovať a predišli sme poškodeniu svalovej hmoty
- keď potrebujeme stratiť nadváhu, preto, aby sme ochránili (nestrácali) svalovú hmotu, aby sme urýchlili metabolizmus, pretože dostatočne vybudované svaly majú schopnosť spaľovať kalórie
- keď máme dostatok bielkovín, tak nemáme po nich skoro hlad, pretože majú väčší sýtiaci efekt (tzv. nás nenaháňa mlsná, takže aj zdravšie jeme) a príjemnejšie sa zhadzuje nadváha. Spomaľujú rýchlosť vstrebávania sacharidov - znižujú glykemický index jedla.
Pokiaľ nášmu organizmu nedodávame dostatočné množstvo proteínu v strave, je nútený ho získavať zo svalov a ďalších orgánov a telo nadmerne chudne.
Existuje rovnica: nedostatok proteínu = zlá kondícia organizmu.
Zdroje proteínov sú rastliny a živočíchy.
Výhodou živočíšnych je, že obsahujú aminokyseliny, ktoré si naše telo nedokáže samé vyrobiť. Hovorí sa im kompletné alebo plnohodnotné. Pri ich náročnom štiepení sa organizmus však vyčerpáva a vzniká mnoho odpadových látok (najmä kyselina mliečna, fosforečná, dusíčnany...), dochádza k preťaženiu tráviaceho systému. Prvými príznakmi je zápcha a hnačka. Môže dochádzať k úbytku vápnika, horčíka, zinku. Súčasne vzniká látka zvaná amyloid, ktorá sa ukladá v tkanivách a vedie k postupnej degenerácii.
Príliš mnoho živočíšnych bielkovín v strave vedie ku vzniku žlčníkových a obličkových kameňov, k odvápneniu kostí. Nehovoriac o prijímaní antibiotík, pesticídov, stresových hormónov pri zabíjaní zvierat.
Obrovskou nevýhodou je, že živočíšne bielkoviny obsahujú veľké množstvo tuku a s každým gramom proteínu v mäse prijímame zároveň 1,2 g tuku.
Keď konzumujeme živočíšne bielkoviny, tak radšej také, ktoré majú nižšie % tuku (chudé mäso, ryby, vajcia, bielky, netučné syry). Živočíšne bielkoviny by mali tvoriť maximálne 25-30% bielkovín a rastlinných 70-75% denného príjmu.
Rastlinné bielkoviny sú ľahko stráviteľné, sú takmer bez tuku, dostávame z nich aj celý rad vitamínov, minerálov a vlákniny. Nevýhodou je, že sú nekompletné, okrem sóje. Preto potrebujeme niekoľko druhov kombinovať spolu napr. strukoviny - hrach, šošovica, fazuľa + orechy, semená...
Príroda nám poskytuje mimoriadnu rastlinu a tou je SÓJA, ktorá je kompletnou bielkovinou.
Sójové bôby, sójové mlieko - výhody
- je bez cholesterolu
- pomáha telu uchovávať vápnik
- znižuje riziko upchávania ciev
- zabraňuje pôsobeniu voľných radikálov - chráni bunky pred starnutím
- je ľahko stráviteľná.
Bielkoviny sa neukladajú do zásoby, preto je potrebné ich dodávať pravidelne v strave každý deň, najlepšie ku každému jedlu. Jednorázovo náš organizmus prijme a zabuduje 25 g vlákniny. Doba pokročila a čím ďalej tým viac lekárov už odporúča potravinové doplnky. Dôležité je, aby boli kvalitné a bezpečné. Tu máme možnosť využitia čistých produktov zo sóje.
Sója obsahuje predovšetkým vápnik, horčík, draslík, železo, ktoré pozitívne pôsobí na pamäť a vitamíny skupiny B, dôležité pre správnu funkciu nervového systému.