Energia potravín 1.

Energia potravín je v dnešnej dobe veľmi podstatnou a diskutovanou témou, pretože vo veľkej miere ovplyvňuje každodenné energetické fungovanie človeka. 

Táto problematika ma zaujíma už veľmi dávno a keďže som človek zvedavý a nemám rada, keď mi niekto "vešia bulíky na nos", rada idem na koreň veci a sama sa o veciach presviedčam.  Preštudovala som rôzne systémy výživy, ktoré sa tejto téme venovali. 

Nebudem teraz hovoriť o živlových energiách, ktoré už v dnešnej dobe nemajú svoje opodstatnenie v takej forme, ako sa živlovým energiám prikladalo v minulosti. Kedysi sa rôzne bylinky používali pri rôznych rituáloch, magických ovplyvneniach a "čarovalo" sa s nimi. Dnes už takéto rituály by mali byť minulosťou a mali by si to uvedomiť aj bytosti, ktoré sa týmto činnostiam ešte aj v dnešnej dobe venujú. Nie je to  v poriadku a priťahuje to sily, ktorými si škodia.

Určite ste sa mnohí z vás stretli s tým, že napríklad vypijete v letných horúčavách studený nápoj a máte pocit, že sa vám stiahol žalúdok alebo v zimných mesiacoch vypijete studenú minerálku a veľmi ľahko vás začne bolieť hrdlo alebo vám z nosa začne "tiecť". Menej vám ublíži chodenie v zime po snehu ako v tomto období konzumácia zmrzliny. Je známe, že napríklad vrámci mliečnych výrobkov jogurty ochladzujú, mlieko je neutrálne, syry majú otepľujúci charakter. Tieto aspekty vnímame nielen pocitovo, ale dajú sa odmerať aj biochemicky.

Na energiu potravín sa môžeme pozerať z viacerých uhlov pohľadu a to z hľadiska: 

1. kalorickej hodnoty, ktorá sa meria v jouloch resp. kalóriách (J, kcal) - koľko kalórií prijmem a koľko vydám, akú energetickú hodnotu majú makroživiny, mikroživiny či vláknina - matematicky je možné vypočítať, keď priradíme určitú hodnotu potravine, zistíme, koľko potrebujeme skonzumovať, aby fungoval náš organizmus.

2. pocitového vnímania

         a. ako danú energiu pocitovo vnímam - mám pocit, že mi je po nej zima, teplo, horúco alebo som v pohode, 

         b. ako vplýva na moje trávenie - trávim danú potravinu ľahko či ťažko, 

         c. akú energetickú tendenciu dané jedlo má - či mám zo skonzumovaného jedla skôr povznášajúci pocit alebo sa "cítim zatlačený do zeme:)", či cítim únavu alebo radosť - táto stránka je veľmi individuálna, pretože niekoho môže konzumácia chleba povznášať a niekomu môže spôsobovať tráviace problémy a necíti sa potom dobre. 

Matematicky tieto hodnoty neviem vypočítať.

3. radiácie alebo vibrácie - elektromagnetické vlnenie vyžarujúce do priestoru - môžem vyjadriť v  jednotkách angstromy resp. novšie nanometre - voľným okom nie sú viditeľné, je možné ich merať určitými prístrojmi alebo som frekvenčne tak vyladený, že viem "vyhodnotiť", ako vibruje daná potravina objektívne (obsahuje energie opticky pravotočivé alebo ľavotočivé bioenergie).

Výsledkom vzájomného pomeru uvedených hľadísk je nutričná hodnota určitej potraviny, ktorá je vyjadrená pomerom  kalorickej hodnoty a mikroživín v danej potravine obsiahnutej. Potraviny s najvyššou hustotou mikroživín majú najúčinnejšie liečivé účinky a najúčinnejšie pôsobia v boji proti nadváhe a tiež napríklad pri liečbe cukrovky, nastavení imunitného systému a podobne. Táto téma je však na samostatný článok.

Nebudem sa momentálne venovať kalorickej hodnote potravín ani pocitovému vnímaniu, ale radiácii potravín. 

Budem sa venovať energii potravín z dnešného pohľadu tak, ako boli niektoré aspekty potvrdené aj na vedeckej úrovni, aj keď predtým tieto poznatky boli len intuitívne a boli súčasťou niektorých kultúr. Chápem, že mnohí ľudia majú sklony presviedčať sa o všetkom na materiálnej úrovni, ale sú určité veci, ktoré nie je možné dokázať na fyzickej úrovni, avšak na fyzickej úrovni sa prejavia nevedome. Čo je však nepopierateľným faktom, na fyzickej aj energetickej úrovni každá skonzumovaná potravina ovplyvňuje fungovanie organizmu človeka. Človek je hmotná bytosť a je nepopierateľné, že má svoju duchovnú aj energetickú zložku a tieto tri sú navzájom prepojené prostredníctvom endokrinného systému.

Radiácia resp. elektromagnetické vlnenie vyžaruje do priestoru každý predmet, či je už živý alebo neživý. Nie je to fatamorgána, je to fakt. Ako prvý vedecky tento jav pozoroval Nikola Tesla v roku 1891, ktorý okrem iných zaujímavých vynálezov a patentov zistil aj to (čo samozrejme je dlhodobo predmetom utajenia :), že každá ľudská bytosť má bod zrodu tzv. Zero a môže by stará aj niekoľko desiatok či stovky miliárd rokov, staršia ako Zem samotná, ktorej vek sa počíta na cca 15 miliárd rokov. V Tibete tento jav považovali za fyzikálny jav už veľmi dávno.

Neskôr v roku 1939 elektromagnetické vlnenie predmetov "objavil" Semjon Kirlian a tento jav aj odfotografoval. V čom spočíva Kirlianova fotografia? Potrebujete sklenenú nádobu, nasýtený roztok vody a soli, vysoké napätie 10 - 20 kV a vodivý predmet. Voda so soľou je jedna elektróda a vodivý predmet pod nádobou je druhá, a pripojíme na ňu vysoké napätie. V dôsledku toho elektróny v silnom elektrickom poli excitujú ióny do vyšších energetických stavov. Pri následnom prechode do nižšieho vydávajú viditeľné ultrafialové žiarenie.

Radiácia 

je len fajnové označenie pre energiu vyžarujúcu zo svojho zdroja vo vlnách. Zahŕňa elektromagnetickú radiáciu, ako rádiové vlny, mikrovlny, viditeľné svetlo a röntgenové žiarenie, ale aj určité prvky, ktoré v priebehu času prechádzajú prirodzeným rozpadom a pritom produkujú vysoko energetické žiarenie vo forme alfa častíc, beta častíc a voľných neutrónov. Keď sa snažíme určiť, či je zdroj radiácie nebezpečný pre ľudí, skúmame dva faktory: silu elektromagnetického poľa obklopujúceho objekt (tzn. koľko žiarenia produkuje) a energetickú hladinu radiačných vĺn, ktorá sa viaže na ich frekvenciu (vyššia frekvencia, viac energie). Biologické tkanivá a DNA môže priamo poškodiť ionizujúce žiarenie. Sú to vysokoenergetické elektromagnetické vlny - gama lúče, a vyššia časť UV spektra - a energetické častice produkované rádioaktívnym rozpadom.

Keď ľudia po prvýkrát objavili, že niektoré formy radiácie sú škodlivé, potrebovali jednotky, ktorými by mohli stanoviť, nakoľko škodlivé dané žiarenie je. Na scénu vstupuje sievert (Sv), jednotka, ktorá vyjadruje relatívne biologické účinky rôznych foriem ionizujúcej radiácie. Jeden sievert sa z tohto pohľadu rovná 5,5% šanci možného vzniku rakoviny. Osem sievertov vás rovno zabije.

Radiácia alebo inak povedané vibrácia potravín (pozor! nejedná sa o rádioaktívne žiarenie) je merateľná spektrometrom. Sú rôzne teórie a jedna z nich hovorí o vlnení alebo o pohybe molekúl v cytoplazme vnútri bunky. Ak by sme si mali priblížiť žiarenie ako také alebo význam radiácie, každý chápe, že existuje žiarenie kozmické, zemské, slnečné - ultrafialové - infračervené, rádioaktívne a elektromagnetické, žiarenie prirodzených potravín a mnoho ďalších žiarení podľa toho, o ktorú časť stupnice vlnenia sa jedná. Táto hypotéza hovorí o prirodzenom žiarení potravín, ktoré sa označovalo starou jednotkou angström (A).

Angströmy objavil švédsky astronóm a fyzik Anders Jonas Ångström (13. august 1814, Lögdö (Västernorrland) - 21. jún 1874, Uppsala). Do histórie sa zapísal najmä svojou prácou na spektroskopii. Študoval spektrá atómov a vďaka tejto práci v roku 1862 odhalil po spektrálnej analýze slnečného svetla prítomnosť vodíka ako stavebnej jednotky Slnka. V roku 1868 zmapoval spektrum Slnka (1.000 čiar), pričom použil jednotku vlnovej dĺžky svetla, ktorá dostala neskôr názov po ňom (angström). Neskôr sa začala používať neutrálna arbitrážna jednotka nanometer a používa sa doteraz ako jednotka sústavy SI 1nm = 10 A.

Pre doplnenie, nanometer (značka nm) je fyzikálna jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej miliardtine (1×10−9) metra. Používa sa na označenie rozmerov a vzdialeností molekúl, atómov a elementárnych častíc. V nanometroch sa vyjadruje aj vlnová dĺžka v oblasti viditeľného svetla.

Výraz "Nano" vychádza z gréčtiny, kde sa jeho význam blíži niečom maličkému - nanos - trapaslík. Fyzikálne ide o rozmer (1×10−9), teda o miliardinu metra. Pre bližšiu predstavu o tom, aký je veľký 1 nm : Desať vodíkových atómov za sebou meria 1nm, závitnica DNA meria 2nm, jediná bunka červenej krvinky je veľká 7000 nm a ľudský vlas má v priemere cez 80.000 nm. Jednou z hlavných myšlienok nanotechnológie je tvoriť veci takým spôsobom, akým to dokáže iba príroda. Atóm za atómom, molekulu za molekulou, práca v nanorozmeroch. Postup tvorby pozná veda už od objavenia molekulárnej štruktúry a v budúcnosti by bolo možné vyrobiť akýkoľvek materiál, na aký si zmyslíte. Otázne je, či ľudstvo z toho bude mať úžitok alebo sa to použije znova na ovládanie :(

Spektrometer je druh vedeckého prístroja, ktorý umožňuje skúmať prvkové chemické zloženie látky či objektu na báze merania odrazeného svetla respektíve odrazenej vlnovej dĺžky svetla a jeho absorpcie alebo na základe merania vzniknutého svetla, pričom ku vzniku dochádza umelou excitáciou (plazma, iskra, rtg, ...). Spektrometer sa používa prevažne pre vykonávanie spektroskopickej analýzy. Spektrometre sa často využívajú pri kozmickom prieskume u sond pre získavanie dát o zložení telies. Ďalej potom pri výrobe materiálov, riadenie výroby a kontrolách chemického zloženia. 

Aj u človeka je možné merať radiáciu (vibrácie, frekvencie). Zdravý človek vykazuje radiáciu asi 620-700 nm, chorý človek pod 620 nm. Ľudský organizmus využíva aj radiáciu potravín. Vysoká radiácia potravín je o niečo významnejším ukazovateľom kvality potravín ako iba delenie na bielkoviny, tuky, sacharidy a nestačí iba uvádzať ich obsah účinných látok a energetickú hodnotu v kcal.

V 80. rokoch 20. storočia bolo v Rusku vykonaných viacero pokusov na Ústave neurochirurgie MUDr. Šatalovovou (Akadémia vied ZSSR). Doktorka z obyčajných, vôbec netrénovaných ľudí vytvorila experimentálnu skupinu, ktorá asi tri týždne prechádzala otužovaním, dychovými cvičeniami, prírodnou stravou a dynamickým tréningom. Kontrolnú skupinu tvorili aktívni športovci. Obe skupiny mali pri rozdielnej strave zabehnúť 500 km za 7 dní, pričom sa sledovala výkonnosť, úbytok hmotnosti a celkový psychický a fyziologický stav. Experimentálna skupina dostávala len čerstvú rastlinnú potravu, obsahujúcu iba 28 g rastlinných bielkovín v 1 jedle a cca 1200 kcal denne. Kontrolná skupina trénovaných športovcov dostávala v potrave 190 g hlavne živočíšnych bielkovín a 6000 kcal. Ich stoly sa prehýbali pod množstvom mäsa a iných lahôdok. Teoreticky by sa zdalo, že experimentálna skupina musí za dva dnizomrieť vyčerpaním. Celú trať však absolvovali úspešne, v psychickej pohode a hmotnostné úbytky nemali také veľké ako kontrolná skupina. Tento pokus bol zopakovaný s inými ľuďmi na trati dlhej 450 km s rovnakými výsledkami.

MUDr. Šatalovová, CSc. tvrdí, že ľudské telo nie je len pec na spaľovanie kalórií, ale že tu pracuje mnoho vzájomných dosiaľ nepoznaných väzieb. Veľký význam pripisovala chlorofylu, exogénnym enzýmom, radiácii a ďalším vplyvom.

Iný dôkaz o nadradenosti vysokej radiácie potravín nad joulami resp. kalóriami podala známa americká bežkyňa dr. Barbara Moorová, ktorá vo veku 56 rokov bežala naprieč USA 5000 km a jedla len to, čo si natrhala cestou - byliny a ovocie. Je známe, že himalájski Hunzovia a šerpovia vynášajú pri horolezeckých výstupoch nesmierne ťažké náklady a jedia pri tom iba rastlinnú stravu.

Podobných výskumov bolo urobených za posledných 30 rokov mnoho a o mnohých sa ešte ani nevie alebo sú utajované a niekedy vyjdu na svetlo sveta.

Prečo toľko teórie? Aký to má súvis s energiou potravín si povieme v ďalšom pokračovaní.

© Andrea  Svinčiak, www.viacenergieprezivot.sk, máj  2020