Má zdravá výživa priaznivý vplyv na vývoj autistov? 6.časť

Piate pokračovanie článkov na túto tému sme ukončili konkrétnymi náznakmi výsledkov vedeckých výskumov o pšenici a lepku v súvislosti s výživou autistov. Pokračujeme :-). V tejto 6. časti sa pozrieme bližšie aj na princíp geneticky modifikovanej pšenice a na jej klonovanie, vplyvom vo výžive. Čo je za tým? A k čomu civilizácia dospela? Sme víťazi alebo sa tak len tvárime v princípe sebaklamov?

Pozitívny nadhľad, trochu analytiky a vedy :

... Pšeničné polypeptidy vznikajúce pri trávení pšenice, tzv. exorfíny sa dokážu dostať do mozgu, naviažu sa na receptory morfínu. Sú to tie isté receptory buniek, na ktoré sa naväzujú aj opiáty. Zrejme každý vie, čo sú to opiáty. Dnes už existujú lieky a chemické látky (farmaká), ktoré dokážu zabrániť tejto väzbe pšeničných a gluténových polypeptidov na bunkové receptory opiátov.

Pýtame sa: Čo je zdravšie a vhodnejšie pre harmonický vývoj v súlade s Prírodou? Spolupracovať s Prírodou a predchádzať závažným nedostatkom vo výžive, maximálne disciplinovane sa snažiť o Zdravú, Živú a vyváženú výživu,

alebo

sa spoliehať na chemikálie (farmaká), aby nám "pomohli" dostať sa z problémov po našich pochybeniach vo výžive?

My sme si vybrali cestu Zdravej a vyváženej výživy, ktorá je jedným so základných pilierov Zdravého a aktívneho životného štýlu :-). Základný kameň pre nadstavbu :-)

Tu prichádzajú ešte časté otázky od rodičov a najmä matiek : Prečo je to tak s tou pšenicou?

Odpovedáme niekedy otázkami : Prečo sa niekoľkonásobne zvýšil počet autistov na Zemi za posledných 30 rokov? Žeby bola jednou z príčin aj reakcia na genetické klonovanie pšenice, produkcia GMO potravín vo svete? :-)

Každý si môže odpovedať sám :-)

Prinášame pre tých, ktorých to zaujíma niekoľko zásadných informácii, postrehov a poznámok v súvislosti s pšenicou a geneticky modifikovanými klonmi pšenice.

Už na sklonku pleistocénu, okolo roku 8 500 pred našim letopočtom, dávno predtým, ako sme mali na Zemi kresťanstvo, či iné naboženstvo, bola pestovaná pšenica v oblasti dnešnej Sýrie, Jordánu, Libanonu, Izraelu a Iraku. Potvrdili to archeologické vykopávky. Konkrétne vykopávky preukazujúce zvyšky pestovanej pšenice sa našli v lokalitách Tell Asvád, Jericho, Nahal Hemar, Nevali Čori a v iných. Dôkazy hovoria o tom, že v týchto dávnych dobách sa pšenica mlela ručne, väčšinou z nej bola varená kaša.

Táto "pramatka" pšenice jednozrnná bola zistená na celej Zemi, dokázala sa prirodzene prispôsobiť Prírode ako jej súčasť rôznym oblastiam, či podmienkam. Rástla prakticky od Jericha na úrovni 250 metrov pod hladinou mora až po hornaté oblasti Himalájí tritisíc metrov nad morom. Podobne je jej rozsiahly výskyt napríklad v Nórsku na 65. stupni severnej šírky, v Argentíne na 45. stupni južnej šírky. Pšenica sa pestuje na 60 miliónoch akrov (viac ako 24 miliónov hektárov) poľnohospodárskej pôdy na Zemi.

Táto pšenica má najjednoduchší genetický kód, obsahuje iba 14 chromozómov. Približne 3 300 rokov pred naším letopočtom sa pestovala táto pšenica už aj na území dnešnej Európy. Neskôr sa na Blízkom východe objavil dvojzrnný variant pšenice, prirodzený Prírodou regulovaný potomok jednozrnnej pšenice a nepríbuznej divej špaldovitej trávy. Ich genetickým prirodzeným spojením vznikla dvojzrnná pšenica s 28 chromozómami.

Ešte pred "biblickou potopou sveta" sa táto 28 chromozómová pšenica skrížila prirodzene s inou trávou, čím vzikla prvotná 42 chromozómová pšenica (Triticum aestivum), geneticky najbližia tej dnešnej. Máme o tom mnoho dôkazov okrem archeologických výskumov, ktoré priniesli aj dobové texty, napr. z obdobia Sumerskej ríše a iných zdrojov.

Nastúpil však ľudský faktor, ktorý sa postavil suverénne NAD Prírodu ako jej vládca. Moderná produkcia priemyselnej pšenice z dôvodu vidiny zisku, zvýšenie hektárových výnosov, zníženie výrobných nákladov a masová produkcia komodity so stabilnou kvalitou. Požiadavky na vedu sa týkali najmä ekonomických parametrov, ako nakŕmiť narastajúci počet ľudí na Zemi. Na nič iné sa neprihliadalo. Platilo nepísané heslo : "Nebudeme sa predsa meniť my ako ľudia k lepšiemu, zmeníme radšej Prírodu, nech nám slúži :-("

Kríženie odrôd a spätné kríženie pre snahu o výnimočnosť "z potomka na rodiča" u pšenice prvýkrát popísal brniansky kňaz a botanik Gregor Mendel už v roku 1866. Do praxe to však vošlo vďaka vedeckým experimentom až v polovici 20. storočia. Väčšina umelo kríženej pšenice dnes pochádza z odrôd vyvinutých v Medzinárodnom stredisku pre vylepšenie kukurice a pšenice International Maize & Wheat Improvement Center (IMWIC), so sídlom na úpätí hôr Sierra Madre Oriental východne od Mexico City.

Genetik s diplomom z Minnesotskej univerzity Norman Borlaug, ktorý pracoval v IMWIC sa zaslúžil o "prevratný" vývin tzv. "trpasličej pšenice" so silnou stonkou a mimoriadne vysokým výnosom. Rastlina zostávala silná a vzpriamená aj pod váhou ťažkého klasu. Neohýbala sa. Spomínaný vedec Borlaug si vyslúžil za tento objav Nobelovu cenu v roku 1970 a dostal titul "Otec zelenej revolúcie". V súvislosti s jeho vedeckým objavom klonovania pšenice sa hovorilo, že "Príroda sa nemôže vyrovnať ľudskej vynaliezavosti pri určovaní limitov rastu". Áno, aj takéto šialené výroky padajú na pôde vedy. Z dnešného pohľadu to vnímame veľmi arogantne. Jeho objav pomohol napríklad riešiť svetový hlad aj v Číne kde sa výnosy zvýšili medzi rokmi 1961 a 1999 osemnásobne. Vidíme však len polopravdy. Vplyvy, ktoré škodia ľudskému zdraviu, nechceme vidieť a vedieť, nie je to populárne ...

Genetici však pozabudli na jeden podstatný detail. Slepo predpokladali, že pri klonovaní pšenice nedôjde k žiadnym zmenám v obsahu a štruktúre lepku, modifikácii enzýmov, proteínov a vlastností, které určujú odolnosť voči rôznym rastlinným chorobám. Hrubý omyl. Až 5 % proteínov u nového geneticky upraveného potomka bolo úplne odlišných, jedinečných, ktoré rodič nemal. Tieto "nové" proteíny sa však vytvorili bez akejkoľvek "kontroly" ľudského rozumu a ega. Akokeby nám niečo chcelo ukázať, že "nemyslite si, že máte všetko pod kontrolou vašich sebeckých záujmov". Tu niekde sú korene vzniku množstva takých "nepredvídateľných" génov lepkových proteínov, ktoré sú preukázateľne príčinou nepriaznivého vplyvu na ľudské zdravie, napríklad vznik celiakie, určitých alergických reakcií trávenia a pod..

Genetická modifikácia podporovaná ľudským egom totiž dosť krátkozrako a najivne predpokladá, že konkrétny gén sa dá vložiť presne na správne miesto, bez toho, aby sa narušili okolité súvzťažné genetické informácie a energetické vzájomnosti. Jednoducho vystrihneme a zalepíme genetickú pásku RNA. A to je fatálny nezmysel.

Dopadlo to presne opačne. Príroda si nenechá diktovať, je nekorumpovateľná. Kto sa Prírody opýtal, čo ona povie na geneticky modifikovanú pšenicu? Je tu totiž aj niečo vyššie ako ľudské ego a rozum.

Isteže môžeme dosiahnuť aj vlastnosti ako napríklad odolnosť odrody voči suchu, voči burine a podobne. Otázkou zostáva na aký úkor? Cui Bono? Vidina zisku? Ekonomické stimuly bez skutočnej hodnoty? Vytvorili sme syntetickú pšenicu ako revolučný prevratný objav geneticky modifikovaných potravín, ktorá má množstvo zmien v proteínoch, čo neodhalíme ani jazykom, ani zrakom ani čuchom. Ukazuje sa to inak ... Mnoho neželaných vplyvov na ľudské zdravie ako napríklad už spomínaných determinovaných polypeptidov, tzv. exorfínov, ktoré na mozog pôsobia preukázateľne rušivo, (...opak endorfínov, hormónov radosti). Príroda to však neukazuje len jednotlivcom ale celej spoločnosti. Celej ľudskej civilizácii.

Nielen z našich skúseností v žiadnom prípade neodporúčame pre autistov vo výžive potraviny z bielej múky, ani žiadne pšeničné výrobky, či polotovary. Jednoznačne zapchávajú črevo, zahlieňujú organizmus, znižujú čistotu a vitalitu celistvej bytosti autistu. Pozorovaním bolo potvrdené vo viacerých prípadoch fatálne zhoršenie celkového stavu autistu pri požití pšeničných potravín.

Existujú na Zemi dnes už aj ČISTÉ výživové ŽIVÉ produkty a doplnky výživy na čisto Prírodnej báze vyrábané špeciálnymi technológiami z čistých kontrolovaných surovín pestovaných v čistých oblastiach. Všetko je to o čistote energií pri tvorbe takýchto potravín, celého procesu ich tvorby až po distribúciu.

Mnohokrát sa stretávame s otázkou jedinečnosti bytostí. Áno, aj u autistov je to tak. Každá bytosť autistu je individuálna a má mnoho špecifických znakov. Určité princípy sú však v drvivej väčšine prípadov autistov potvrdené. Mimoriadne podrobne sa tomu venovali aj na The Cambridge Nutrition Clinic (Dr. Natasha Campbell-Mc Bride, MD a kol.). Pozorovanie je veľmi dôležité. Rodič, resp. blízka zodpovedná osoba by to mala realizovať. Podrobne si robiť poznámky aj pri správaní sa autistu pri reakciách na výživu. VŽDY sa vieme zlepšovať a posúvať dopredu, len ide o trpezlivosť a pozitívnu cestu. Empirické pozorovania a dáta majú následne aj vyššiu nadstavbu, pokiaľ ideme správnou cestou :-)

Každá ľudská bytosť má inú citlivosť na podnety a vnemy aj vo výžive. Teda aj na toxíny. Riziko je výsledkom expozície nebezpečnej látky z nevhodnej potraviny, tzv. hazard a čas počas ktorého pôsobí. Odpoveď organizmu je zjavná aj od dávky látky, ktorá nie je vhodná.

Je nepochybné, že žiadna veda nestojí nad Prírodou, a vždy to tak bude. Pokiaľ budeme vynaliezať prevratné výdobytky vedy v prospech sebeckých pohnútok civilizácie, moci a ovládania, prevahy nad niekým, či niečím, pokiaľ budeme ako ľudia stále bojovať proti niekomu a niečomu, nezdravo súťažiť a nie spolupracovať a harmonizovať Príroda, Planéta Zem a vyššie Vesmírne sily s nami skôr či neskôr "zacvičia" a urobia výchovný poriadok. Alebo si sami pritiahneme negatívne pôsobenie. Najprv Príroda naznačuje jemne, potom výraznejšie, a pokiaľ stále nič, tak pritvrdí ... Poučme sa z dávnej Atlantídy, ktorá bola na podstatne vyššej úrovni v oblasti vedy a techniky, celkovej úrovne než je tá dnešná ... a ako dopadla?

Ktorou cestou sa vyberieme? My vyberáme priaznivý dlhodobý vzostup v harmonickom súlade so živými systémami, Prírodou :-)

(Poznámky : použitá literatúra : Dr. Natasha Campbell-McBridge, MD - Syndróm trávenia a psychológie autistov, prof. Strunecká, DrSc, prof. Patočka - Ako Prežiť Dobu jedovú, prof. Blaylock RL & prof. Strunecká - Immune - glutamatergic dysfunkction as a central mechanism of the autism spectrum disorders, Anney R & Klei L & Pinto D, et al. A genome - wide scan form common alleles affecting risk form autism. Hum Mol genet 2010, Dr. William Davis, MD - Život bez pšenice, 2013)

© Andrea & Marian Svinčiak, www.viacenergieprezivot.sk, marec 2020