MIKROŽIVINY VO VÝŽIVE

Mikroživiny sú neviditeľnou súčasťou potravy. Dnes to vyzerá tak, že všade máme množstvo tovaru a teda máme dostatočne pestrú stravu, ktorá obsahuje dostatok vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Môžeme ich nazvať ako tzv. katalyzátory zdravia, ktoré pomáhajú nášmu telu harmonizovať metabolické procesy, čiže látkovú premenu. Keď sa pozrieme do nákupných košíkov väčšiny ľudí v hyper či supermarketoch, vidíme predpripravené potraviny (procesované potraviny), na každom kroku máme fast foody a jedlá majú vysokú trvanlivosť.Zdá sa to ako veľký pokrok vo vývoji výživy. Aká je však pravda?

Z nadbytku potravín stláča konkurencia ceny dolu, na trh sa dostávajú lacné náhrady živín, viac sú výrobcovia zameraní na chuť, vzhľad a trvanlivosť a do jedla sú dodávané tuky, cukry, chemické látky, ktoré sú zabalené v lákavých obaloch. Potraviny sú mŕtve, odtrhnuté od prírody, obsahujú mnnožstvo cudzorodých látok, ktoré zanášajú po konzumácii telo a orgány odpadom.

Výsledkom je celkové zhoršovanie zdravia svetovej populácie, nedostatok životnej energie a vitality, narastá nadváha, obezita, cukrovka, nádorové ochorenia a mnoho mladých ľudí predčasne umiera na záhadné choroby, ktoré ani nevedia pomenovať. Už deti získavajú chronické ochorenia, zvyšujú sa výdaje na zdravotnú starostlivosť a to je výsledkom podvýživy (malnutrície). 60% svetovej populácie je súčasťou epidémie obezity.

Zdá sa, že podvyživení ľudia neexistujú, keď sa pozrieme okolo seba. Žiaľ, aj nadváha, obezita, nadmerná chudosť, anorexia či choroby sú práve výsledkom podvýživy - nedostatku živín.

Naše telo denne potrebuje cca 90 živín - látok ako sú vitamíny, minerály, stopové prvky, fytonutrienty, tkanivové soli, enzýmy. Kvalita potravín však je na bode mrazu.

Ovocie a zelenina sú dovážané zďaleka, mnohokrát sú odtrhnuté ešte pred dozretím, takže sa nechávajú dozrievať umelo, v pôde chýbajú minerály, nemajú prirodzenú ochranu ani antioxidanty, obsahujú pesticídy a sú plné chémie. V kostiach dnešného človeka je 5000 krát viac olova ako za doby faraónov. Dýchame kadmium z farieb, cigariet, bateriek, amalgám máme v zubných výplniach, ortuť a hliník je v očkovacích vakcínach, hliník všelikadem, chemtrails, výfukové plyny áut.... Čiže životné prostredie ako také je celkovo narušené od začiatku priemyselnej revolúcie. Padá kyslý dážď.

S nedostatkom živín súvisí aj fyzikálna úprava potravín - varenie, pečenie, parenie, ktoré oberajú živé potraviny o živé enzýmy (nad 40 C), ďalej skladovanie, menej jedla, ale kvalitné, vyčerpaná pôda a ročné obdobie. Najviac vitamínov je v čerstvo odtrhnutom ovocí a zelenine.

Čo sa stane, keď telu chýbajú živiny? Je to možné dohnať ďalší deň? Enzýmy sú živí robotníci a pracujú v našom tele pri trávení, vstrebávaní, detoxikácii - metabolizme. Keď chýbajú katalyzátory, pochody v tele prebehnú vychýleným spôsobom, množia sa chyby a výsledkom sú narastajúce zdravotné problémy, predčasné starnutie, skracovanie telomérov, narušenie DNA.

Kvalitné živiny potrebujeme každý deň a keď ich nemáme dostatok v potravinách, potrebujeme ich získať inak napr. z potravinových doplnkov. Dnes je to kontroverzná téma medzi lekármi, vedcami, verejnosťou. Pokiaľ však chceme žiť kvalitný život, pomôcť našim deťom, aby sa zbavili alergií a vplyvov prostredia, či chceme mať viac energie a vitality po celý deň, sú doplnky výživy v dnešnej dobe nevyhnutnosťou. Potrebujeme "živú" stravu v zmysle, že bude obsahovať ŽIVINY.

Vhodná forma vitamínov, ktorú zohľadniť pri výbere doplnkov sú ich vstrebateľnosť, energetická hodnota, vitalita, enzýmy. Existuje Vyhláška č. 352/2009 Z.Z. o doporučenej dennej dávke vitamínov. Žiaľ, tieto dávky sú len na to, aby človeka udržali na nohách, nie aby mal dostatok vitality a energie.

Odporúčanie:

• •pravidelná detoxikácia, aby sa všetky potrebné živiny dostali do tela tak, ako majú
• •pravidelná očista pečene a obličiek od toxínov prijímaných zo stravy a z prostredia
• •postupný prechod na rastlinnú stravu (max 30 % živočíšnych produktov)
• •prirodzená živá strava 50%-75% čo najpestrejšia
• •dostatok rastlinných bielkovín pre výstavbu buniek
• •pohybová aktivita pre správnu metabolizáciu živín
• •energeticky čisté doplnky stravy na prírodnej báze.

Spôsoby uchovania vitamínov

Spôsob, akým vyberáme skladujeme a pripravujeme ovocie a zeleninu môže mať veľký vplyv na ich kvalitu a pomôže nám získať z ovocia a zeleniny, ktoré konzumujeme, maximum výživovej hodnoty. Pozrime sa na to, akým spôsobom možno živiny v ovocí a zelenine uchovať.

K tomu, aby sme v vocí a zelenine ktoré konzumujeme, zachovali maximum živín je v prvom rade užitočné pochopiť, ako sa tieto živiny môžu stratiť. Časť nutričnej hodnoty ovocia a zeleniny sa môže stratiť nesprávnou manipuláciou. K strate živín môže dôjsť tým, že ovocie a zeleninu vystavíme teplu, vzduchu, svetlu a vode. Naopak, krátke varenie na miernu teplotu pomáha živiny zachovať. A v niektorých prípadoch môžu byť živiny v dôsledku toho, ako ich pripravujeme, dokonca pre telo lepšie využiteľné.

Ako nakupovať?

Čo si vybrať? - prvým krokom je vybrať si čo najčerstvejšie ovocie a zeleninu. Nie sú na nich škvrny ani mäkké miesta, sú pevné a majú jasnú, nie matnú farbu. Sú čo najmenej vystavené vzduchu, svetlu a vode.

Kedy nakupovať?

Lepšie je nakupovať sezónne, pretože mimosezónne museli z poľa prejsť dlhú cestu a tým dochádza k strate živín. Ak máte v blízkosti farmársky trh, skúste to využiť. Vo väčšine prípadov sú lepšie lokálne zdroje.

Aj mrazené je dobré! Zachováva si pomerne dobre nutričnú hodnotu - viac živín ako čerstvé - zbierané je zvyčajne v ideálnej zrelosti - vtedy, keď má dostatok živín. Mrazením sa ničia škodlivé baktérie, čiže je bezpečné.

Ako pripravovať?

• • opláchnuť, nenamáčať
• • povrch a šupka sú zdroj vitamínov, minerálov a vlákniny
• • jablká, zemiaky, mrkva, uhorka je lepšie nelúpať, ľuľok a kiwi nemusíme
• • citrusy majú pikantnú šupku, môžeme ju nastrúhať do šalátov a varenej zeleniny
• • vnútorná biela šupka citrusov je plná rozpustnej vlákniny
• • veľa vitamínov je v stonke brokolice, tvrdé jadro ananásu je super
• • lykopén z uvarených paradajok telo lepšie využije
• • luteín je lepší z nakrájaného špenátu, kelu a šalátu.

Ako variť?

• • čo najmenej vody a čo najnižšia teplota
• • varenie v pare je najlepšie - zachováva B a C vitamíny
• • rýchle osmahnutie zeleniny na panvici
• • nutrične zvýši a chutí : k brokolici cesnak, k fazuľkám citronovú kôru, petržlen k mrkve

Na čom variť?

• nepoužívať mikrovlnnú rúru ani na zohrievanie a už vôbec nie na pečenie či varenie čokohoľvek. Mikrovlnná rúra mení molekulárnu štruktúru jedla a mení našu DNA,
• ideálne je používať priamy oheň, čo má dnes možnosť len málo ľudí,
• plynový alebo elektrické horáky a pece sú v poriadku a v podstate je to naideálnejšia možnosť,
• výhodné je zamraziť alebo nasušiť ovocie na zimu zeleninu je dobré zmraziť, ktorá sa dá alebo zavariť napr. paradajky, lečo, cvikľa, aj keď ten obsah výživných látok pasterizáciou značne klesá.