Naozaj chceme byť zdraví ?
Všetci mávame narodeniny. A dostávame mnoho želaní. Na prvom mieste býva zdravie. Zdravie, o ktorom všetci hovoria, že je najcennejšie. Zdravie, ktoré býva v meraní hodnôt najvyššie. Zdravie, o ktorom si väčšina z nás myslí, že pre neho robíme dosť. Naozaj je to tak? Naozaj robíme dosť? Naozaj robíme dosť pre svoje psychické aj fyzické zdravie?
Okrem toho, že ma baví študovať o zdraví (a robím to naozaj už minimálne 20 rokov), zostavovať jedálne lístky, vymýšľať recepty len tak, z toho čo mám momentálne k dispozícii, baví ma aj pozorovať svet okolo seba. Baví ma len tak sedieť a sledovať ľudí, ktorí okolo mňa chodia, aké majú vzťahy, či a aký majú zmysel života, či im záleží na zdraví, čo ich vedie k takému stravovaniu aké majú.... Uvedomila som si, že väčšina procesov, ktoré sa dejú v životoch ľudí, sú v drvivej väčšine nevedomé. Ľudia väčšinou nevedia, čo sa s nimi deje, aké energie a štruktúry na nich vplývajú z duchovného pozadia sveta, na čo sú napojení. (Keby to vedeli, zrejme by sa okamžite snažili zmeniť úroveň svojej etiky a zbaviť sa všetkých svojich zlých sklonov). A vo svojej podstate ľudia globálne ani nemajú nejaký veľký záujem na tom, byť vedomí. Chcú sa mať hlavne dobre, byť šťastní, užívať si život, atď... veď to poznáte... :-)
Potom však príde vek okolo 40 rokov a zrazu ma začne pichať tu, bolieť tam a začínam mať vrásky, šedivejú vlásky... detičky sú obézne, rodičia sú u lekárov ako doma, nohavice potrebujú väčšiu veľkosť.... a začnem hľadať diéty, čo by mi rýchlo pomohlo, pôjdem do fitka, idem si zabehať, zabicyklovať, kúpim si kolieskové korčule, za týždeň sa zoderiem v počiatočnom nadšení, že budem zdravší a po svalovke nadšenie opadne a znova sa vrátim k pôvodným návykom. Najlepšie sú predsavzatia: "Po narodeninách začnem...", "Po novom roku začnem...", "Keď mi odrastú deti, tak začnem mať viac času pre seba a začnem niečo so sebou robiť..." a toto sa opakuje stále dookola, až kým nepríde odchod do dôchodku a nasleduje návšteva lekárov, teda väčšinou....
Nakoniec dôjdeme k záveru, že ani nemáme záujem byť zdraví, ale chceme sa mať dobre, užívať si život, veď "žijeme len raz"... Veď je to normálne byť chorí, veď iba 90% populácie chodí k lekárovi. Lekárska veda dospela už tak ďaleko vo svojich výskumoch, že takmer všetci ľudia sú chorí. Už deti v detstve považujú za normálne, že byť chorým je normálne. Veď je chorý spolužiak, veď je plná čakáreň detí, veď to je normálne, aj ostatní sú chorí... no a tak nás všetkých nevedome spoločnosť vedie k tomu, že je normálne byť chorý a už nevieme, aký je to pocit - byť zdravým.
Pred týždňom som potrebovala potvrdenie od lekára pre určitú činnosť a tak som po šiestich rokoch išla k lekárovi (...musela som absolvovať preventívnu prehliadku) a mala som možnosť vidieť unavenú lekárku aj sestričku. Veľmi sa čudovala, prečo nechodím a keď som jej povedala, že nie som a ani som nebola chorá, konštatovala iba, že uvidíme z výsledkov krvných testov a moču. Aký to bol pocit zadosťučinenia, že má zmysel ísť inou cestou ako bežná populácia, že máte pocit, že ste iný a máte chuť ľuďom v čakárni zakričať - spamätajte sa ľudia, choďte do Prírody, neseďte tu, starajte sa o svoje zdravie. Neprenášajte zodpovednosť za svoje zdravie na lekárov, ktorí sami mnohokrát nie sú osobným príkladom pre ľudí v oblasti zdravia a žiaľ v mnohých prípadoch nie sú zodpovední za svoje zdravie (česť výnimkám), robte niečo pre seba ....
Žiaľ, keby som to povedala, tak by možno napľuli na mňa, nezaujímali by sa o to, ako byť zdravším. Nechceli a vlastne ani nevedeli by pochopiť nevedomé pochody a procesy, ktoré by som im naznačila. A tak sa opäť vraciame do začarovaného kruhu - nevedomie - informácia - energie - Vedomie - vôľa - činnosť - zdravie. Napríklad práca výživového poradcu, samozrejme neuznaná a nedocenená. Keď sa s tým zaoberáte podrobne, precízne a idete do hĺbky až na koreň veci, je to umenie a veda. Je šokujúce vidieť na vlastné oči, keď lekár, ktorý je evidentne nezdravý, obézny, predpisuje lieky a teda navrhuje liečbu pre pacienta, ktorý je mnohokrát zdravší než samotný lekár. Prečo, prečo, prečo ??? To som sa pýtala nespočetne veľakrát. Odpoveďou mi bola často : genetika, vek, stres? Nie. Genetika nie je to hlavné ani zďaleka, čo z nás robí chorých, jej vplyv na zdravie je necelých 5 %. Epigenetika a vplyv prostredia okolo 15%. Vyvážená a zdravá výživa fyzického tela a celkovo zdravý životný štýl je až 80%. Vplyv na naše zdravie máme výlučne vo svojich rukách! Či už fyzické alebo psychické. Bez vysokej kvality hmotnej výživy fyzického tela nie je možné sa vyladiť ako ľudská bytosť na prijímanie vysokých frekvencií priaznivých jemnohmotných energií.
Mimochodom, kto má chuť sa niečo o sebe dozvedieť? Kto má chuť vyjsť z krajiny nevedomia a negatívnych emócií smerom k chuti získať informáciu, pozitívnemu prístupu k sebe a okoliu. Byť celistvá bytosť. Kto má chuť a vôľu k činnosti?
Prihláste sa :-)
autor : © Andrea Svinčiak, www.viacenergieprezivot.sk, august 2018